Boli sme v chorvátsku a aj v Štúrove, v kempe. V chorvátsku sme na druhý deň pobytu boli na Karlovačko v miestnom obchodíku a pred ním sme si ho v tieni užili. Neviem ako bežne nosia ľudia peniaze keď sú v plavkách. Ja som volila "šúlok" na krk (to ja som to tak nazvala a neviem ako to voláte Vy.) Pred obchodom som si ho položila na múrik vedľa seba a áno zabudla ho tam. Prišla som nato až o niekoľko hodín keď som potrebovala platiť. Naozaj nebývam tak nezodpovedná ale to asi to teplo. Tak si hovorím dobre poďme poň. Načo môj manžel najskôr vyvalil na mňa oči a potom sa začal smiať. Som iba pozerala. Že kde chcem ísť, to tam už nebude. Jak nebude???? Nebolo.
A čo mňa prekvapilo najviac že šak aj ty keby nájdeš peniaze tak čo. Tak čo? Neni to moje, nechytám to. No dúfam že to aspoň zobral človek, ktorému cca 55€ pomohlo. To ma upokojuje, že to tak malo byť.
Najlepšie nátom asi je ze keby si tam zabudnem vrecko odpadu to asi nikto neuprace.
Potom v kempe som sa naučila ešte viac. Veď predsa len boli sme tam dlhšie. Navštívili sme Vadaš a odporúčam určite. Všetko top až na dve veci: tie spoločné WC by som im skutočne dala zosobniť a prerobiť a tie ceny v bufete za tie polotovary majú byť asi vtipné.
Neviem, ja som sa nesmiala.
Ráno na WC: umyjem si zuby, tvár a idem na WC.
Vrátim sa ku umývadle a tam staršia pani že : vy ste buď bohatá alebo odvážna. Nestihla som ani zareagovať a hneď.... Takto si nechávať veci? A tak sa jej pýtam že čo je na tom zlé? No veď Vám to mohol hocikto zobrať. Pasta, kefka, čistiaci gél. Všetko moje veci. A tak som jej povedala že neviem síce čo podľa nej je bohatý človek ale teda očividne som. Pretože sa nebojím si nechať na spoločnom wc ranné potreby. Načo by to niekto bral? Keď to nieje jeho? A ona sa len zasmiala a odišla.
Naozaj žijeme v takomto strachu? Mňa doma učili, že to čo je moje je moje,,, a čo nieje moje nato nech ani nepozerám. Prosím učme sa to navzájom.
Lebo keď žijeme v dobe keď sa bojíme o zubnú pastu....
Tak ja neviem už, asi?
